Fatranský Vĺčko 2021

Fatranský Vĺčko 2021

Dogtrekking .. pre mňa doteraz neznámy šport.  Vedel som, že existuje a keď sa mi naskytla možnosť si ho vyskúšať, išiel som do toho. Pomerne narýchlo (dva dni pred štartom) som sa dodatočne  prihlásil, zohnal ubytko a v piatok už sedel v aute smer Jasenská dolina vo Veľkej Fatre.Už minulý rok som sa naučil, že ak sa niekomu niečo podarí zorganizovať, neváhaj... , lebo nevieš, či tak skoro niečo ešte bude... Štandardne nestíham  registráciu, takže si ráno musím trochu privstať.  Na štarte sa už hýbe skoro deväťdesiat   psov a ich pánov. Niektorí športovo bežecky vystrojení a niektorí “na ťažko“, pravdepodobne  vyrážajúci na dlhší, štyridsaťkilometrový  variant...
Po preukázaní sa všetkými papiermi od psa a Covidu, dostávam štartový balíček aj s mapkou. Hneď vidím, že ma čaká  niekoľko komplikovaných križovatiek a checkpointov.  Viem, že čo nemám napísané na ruke, si nezapamätám a tak si hneď prepisujem kontrolné body na končatinu. Snáď nebude pršať...

Pribežný štart mi vyhovuje. Stíham schladiť a napojiť Ešli a hlavne nebudem musieť špekulovať nad cestou.... a tak nechávam vybehnúť približne dvadsať dogtrekkerov.
Vyrážam...

ľahkým behom predbieham kráčajúcich a štekajúcich pretekárov, keď sa cesta prudko zdvihne.

Mal by to byť malý kopček, no približne po sto výškových zastavujem, vyberám mapku z batohu. Spolu s niekoľkými bežcami usudzujeme, že sme sa nechali zlákať davom a vraciame sa k správnej odbočke a spoločne bežíme k prvej kontrole.

Po cvaknutí klieštikmi pri Ústí Slávkovej doliny dávame psom napiť a začína dlhý výbeh cez Medzijarky až na Lysec. Naša skupinka sa pomaličky roztiahla a každý bežíme už svojím tempom. Po nedávnych dažďoch je ešte všade mokro, takže sa psíky kedykoľvek môžu ochladiť.  Pred vrcholom stromy ubúdajú a my bežíme po holom hrebeni na vršok.  Na Lysec  1381m dobieham, zrovna, keď je zahalený v oblakoch, takže len cvakám kliešťami políčko K3 a po modrej začínam zbiehať naspäť do Jasenskej doliny. 
Za posledný  rok som toho nenabehal veľa v kopcoch. Takmer nič, keďže u nás prevládajú rovinky. Výšľap/výbeh moje nohy zvládli, ale teraz začal zbeh.  Kvadricepsy  pália ešte pred úrovňou lesa. Bežím bez paličiek a v pásme lesa sa na trati objavujú moje obľúbené  kamene a odhalené korene stromov. Moja psychika  pracuje a moja pamäť vyplavuje všetky moje  spomienky na vyvrtnuté členky a zlé došľapy za posledné roky. Prirodzene spomaľujem, čo však Ešli úplne neakceptuje a ťahá ma priamo dolu. S občasnou pomocou stromov pomaly zbieham ďalej.

Keď už vidím potok, viem že som dolu. Už len prebehnúť potok, cvaknúť poslednú kontrolu  a krátky úsek po starej asfaltke do cieľa. Aspoň, že je to rovinka.  Cieľ v lyžiarskom stredisku sa blíži. Odovzdávam kontrolnú kartičku a hneď aj ďakujem organizátorom www.fatranskyvlcko.sk.

Nasleduje starostlivosť o psa a hor sa s lístkami do stánku s občerstvením.  Už len počkať na slniečku na vyhlásenie výsledkov a ideme na bike....


foto: archív Fatranský Vĺčko, Branislav Pastor